Zhodné a podobné zobrazenia
Zobrazenia v rovine opisujú, ako sa útvar premiestni: preklopí sa, posunie, otočí, zväčší alebo zmenší. Zhodné zobrazenia zachovávajú tvar aj veľkosť útvaru, podobné zobrazenia zachovávajú tvar, ale veľkosť môžu zmeniť.
Zobrazenie v rovine
Zobrazenie v rovine je predpis, ktorý každému bodu X roviny priradí práve jeden bod X′ tej istej roviny. Bod X je vzor, bod X′ je jeho obraz. Zapisujeme napríklad O(o): A → A′ a čítame „v osovej súmernosti s osou o sa bod A zobrazí na bod A′“.
Obraz útvaru tvoria obrazy všetkých jeho bodov. Pri zobrazeniach v tejto téme sa úsečka zobrazí na úsečku, preto pri trojuholníku ABC stačí zobraziť vrcholy a obraz A′B′C′ je trojuholník s vrcholmi A′, B′, C′.
Samodružný bod je bod, ktorý sa zobrazí sám na seba: X′ = X. Samodružný útvar sa zobrazí sám na seba ako celok (jeho body sa pritom môžu navzájom vymeniť). Zobrazenie, v ktorom je samodružný každý bod roviny, sa nazýva identita.
Zhodné zobrazenia
Zobrazenie je zhodné, ak zachováva vzdialenosť bodov: pre ľubovoľné dva body X, Y a ich obrazy X′, Y′ platí
Preto zhodné zobrazenie zobrazí úsečku na rovnako dlhú úsečku, priamku na priamku, rovnobežné priamky na rovnobežné priamky a zachováva aj veľkosti uhlov. Obrazom útvaru je útvar s ním zhodný — má rovnaký tvar, rovnaké rozmery aj obsah.
Orientácia trojuholníka ABC hovorí, ako obiehame vrcholy A → B → C: proti smeru hodinových ručičiek (kladná orientácia) alebo v smere hodinových ručičiek (záporná). Zhodné zobrazenie, ktoré orientáciu zachováva, je priame; zobrazenie, ktoré ju mení, je nepriame.
Osová súmernosť O(o)
Je daná priamka o — os súmernosti. Každý bod osi sa zobrazí sám na seba. Pre bod X, ktorý na osi neleží, je obraz X′ taký bod, že os o je osou úsečky XX′: úsečka XX′ je kolmá na o a jej stred leží na o.
Samodružné body sú všetky body osi o. Osová súmernosť mení orientáciu (je nepriama) — obraz je „zrkadlovo prevrátený“.
Stredová súmernosť S(S)
Je daný bod S — stred súmernosti. Platí S′ = S a pre bod X ≠ S je obraz X′ taký bod, že S je stredom úsečky XX′.
Jediný samodružný bod je stred S. Stredová súmernosť zachováva orientáciu, priamku zobrazí na rovnobežnú priamku a je to vlastne otočenie okolo S o 180°.
Posunutie T(u)
Je daný vektor u. Obrazom bodu X je bod X′, pre ktorý platí XX′ = u — všetky body sa posunú o rovnakú vzdialenosť v rovnakom smere. O vektoroch podrobne hovorí téma Vektory.
Pre nenulový vektor nemá posunutie žiadny samodružný bod (posunutie o nulový vektor o je identita). Posunutie zachováva orientáciu a priamku zobrazí na rovnobežnú priamku.
Otočenie R(S; φ)
Je daný bod S — stred otočenia — a orientovaný uhol φ. Platí S′ = S a pre bod X ≠ S je obraz X′ bod, pre ktorý |SX′| = |SX| a orientovaný uhol XSX′ má veľkosť φ. Kladný uhol znamená otáčanie proti smeru hodinových ručičiek, záporný uhol otáčanie v smere hodinových ručičiek.
Ak φ nie je násobkom 360°, jediný samodružný bod je stred S. Otočenie zachováva orientáciu. Otočenie o 180° je stredová súmernosť: R(S; 180°) = S(S).
- vzor ABC
- obraz A′B′C′
- samodružné body
- vektor, uhol
- spojnica bod – obraz
Prehľad zhodných zobrazení
| Zobrazenie | Zápis | Samodružné body | Orientácia |
|---|---|---|---|
| osová súmernosť | O(o) | všetky body osi o | mení |
| stredová súmernosť | S(S) | len stred S | zachováva |
| posunutie (u ≠ o) | T(u) | žiadne | zachováva |
| otočenie (φ ≠ 0°) | R(S; φ) | len stred S | zachováva |
Skladanie dvoch osových súmerností
Ak bod zobrazíme najprv v osovej súmernosti O(o1) a jeho obraz potom v O(o2), dostaneme zložené zobrazenie. Dve zmeny orientácie sa navzájom zrušia, preto je výsledok priame zhodné zobrazenie:
- o1 ∥ o2 so vzdialenosťou d — posunutie o vektor kolmý na osi s veľkosťou 2d (smerom od o1 k o2);
- o1 a o2 sa pretínajú v bode S pod uhlom α (meraným od o1 k o2) — otočenie okolo S o uhol 2α;
- o1 ⊥ o2 — otočenie o 180°, teda stredová súmernosť podľa priesečníka osí;
- o1 = o2 — identita.
Platí dokonca, že každé zhodné zobrazenie v rovine sa dá zložiť najviac z troch osových súmerností.
Podobné zobrazenia
Zobrazenie je podobné (podobnosť) s koeficientom k > 0, ak pre ľubovoľné dva body X, Y platí
Pre k = 1 ide o zhodné zobrazenie, pre k > 1 sa útvary zväčšujú, pre k < 1 zmenšujú. Podobnosť zachováva veľkosti uhlov a pomery dĺžok, obsah útvaru sa vynásobí číslom k2. Obrazom útvaru je útvar s ním podobný — pozri aj Podobnosť trojuholníkov.
Rovnoľahlosť H(S; κ)
Je daný bod S — stred rovnoľahlosti — a reálne číslo κ ≠ 0 — koeficient rovnoľahlosti. Platí S′ = S a pre bod X ≠ S je obraz X′ bod priamky SX, pre ktorý
- κ > 0: X′ leží na polpriamke SX (na tej istej strane od S ako X);
- κ < 0: X′ leží na opačnej polpriamke (na druhej strane od S);
- |κ| > 1: zväčšenie, |κ| < 1: zmenšenie;
- κ = 1: identita, κ = −1: stredová súmernosť S(S).
Rovnoľahlosť je podobnosť s koeficientom k = |κ|: priamku zobrazí na rovnobežnú priamku, zachováva uhly aj orientáciu, dĺžky násobí číslom |κ| a obsahy číslom κ2. Pre κ ≠ 1 je jediný samodružný bod stred S. Každú podobnosť možno zložiť z rovnoľahlosti a zhodného zobrazenia.
Súradnicové vyjadrenie
V súradnicovej sústave sa dajú obrazy jednoduchých zobrazení vypočítať priamo zo súradníc vzoru X[x; y]:
| Zobrazenie | Obraz bodu X[x; y] |
|---|---|
| osová súmernosť podľa osi x | X′[x; −y] |
| osová súmernosť podľa osi y | X′[−x; y] |
| stredová súmernosť podľa počiatku O | X′[−x; −y] |
| stredová súmernosť podľa S[s1; s2] | X′[2s1 − x; 2s2 − y] |
| posunutie o vektor u = (u1; u2) | X′[x + u1; y + u2] |
| otočenie okolo O o 90° | X′[−y; x] |
| otočenie okolo O o −90° | X′[y; −x] |
| rovnoľahlosť H(O; κ) | X′[κx; κy] |
| rovnoľahlosť H(S; κ), S[s1; s2] | X′[s1 + κ(x − s1); s2 + κ(y − s2)] |
Ak stred otočenia nie je v počiatku, súradnice najprv vzťahujeme k stredu S (odčítame s1 a s2), otočíme a súradnice S znova pripočítame. Pre ľubovoľný uhol φ platí pri otočení okolo O: x′ = x·cos φ − y·sin φ, y′ = x·sin φ + y·cos φ (pozri Goniometrické funkcie).
Konštrukčná úloha: štvorec vpísaný do trojuholníka
Úloha: Do trojuholníka ABC s ostrými uhlami pri vrcholoch A a B vpíš štvorec KLMN tak, aby strana KL ležala na strane AB, vrchol M na strane BC a vrchol N na strane AC.
Rozbor: Štvorcov so stranou na AB a jedným vrcholom na AC je nekonečne veľa. Ľubovoľný z nich — pomocný štvorec K1L1M1N1 — sa od hľadaného líši len veľkosťou: hľadaný štvorec je jeho obrazom v rovnoľahlosti so stredom A. Rovnoľahlosť zobrazí štvorec na štvorec a priamky AB a AC (prechádzajú stredom A) sama na seba. Vrchol M preto leží na polpriamke AM1 a zároveň na strane BC.
Postup konštrukcie:
- Na strane AC zvoľ ľubovoľný bod N1 a zostroj pätu K1 kolmice z bodu N1 na priamku AB.
- Zostroj štvorec K1L1M1N1, ktorého strana K1L1 leží na polpriamke AB (vrchol L1 je od K1 smerom k B).
- Zostroj polpriamku AM1. Jej priesečník so stranou BC je vrchol M.
- Päta kolmice z bodu M na AB je vrchol L. Rovnobežka s AB cez bod M pretne stranu AC vo vrchole N a päta kolmice z bodu N na AB je vrchol K.
- Štvorec KLMN je obrazom pomocného štvorca v rovnoľahlosti H(A; κ), kde κ = |AM| : |AM1|.
Diskusia: Ak sú uhly pri vrcholoch A a B ostré, polpriamka AM1 pretne stranu BC práve v jednom bode a úloha má práve jedno riešenie.
Riešené príklady
- Os x — súradnica y zmení znamienko: A1[3; 2]
- Os y — súradnica x zmení znamienko: A2[−3; −2]
- Stred O — obe súradnice zmenia znamienko: A3[−3; 2]
- Stred S[1; 1]: x′ = 2·1 − 3 = −1, y′ = 2·1 − (−2) = 4, teda A4[−1; 4]. Kontrola: stred úsečky AA4 má súradnice (3 − 1) : 2 = 1 a (−2 + 4) : 2 = 1, je to bod S.
- Posunutie: A5[3 + (−4); −2 + 5], teda A5[−1; 3]
- Otočenie R(O; 90°) proti smeru hodinových ručičiek: [x; y] → [−y; x]
- Obrazy: A′[0; 1], B′[−1; 4], C′[−3; 2]
- Kontrola: |OB| = √(4² + 1²) = √17 a |OB′| = √((−1)² + 4²) = √17
- Stred S nie je v počiatku, preto od súradníc P odčítame súradnice S: [5 − 2; 2 − 1] = [3; 1]
- Otočenie o −90° (v smere hodinových ručičiek): [x; y] → [y; −x], teda [3; 1] → [1; −3]
- Súradnice S pripočítame späť: P′[1 + 2; −3 + 1], teda P′[3; −2]. Kontrola: |SP| = √(9 + 1) = √10, |SP′| = √(1 + 9) = √10.
- Vzorec: x′ = 2 + (−2)·(x − 2), y′ = 1 + (−2)·(y − 1)
- Vrchol A: x′ = 2 − 2·1 = 0, y′ = 1 − 2·0 = 1, teda A′[0; 1]
- Vrchol B: x′ = 2 − 2·3 = −4, y′ = 1 − 2·1 = −1, teda B′[−4; −1]
- Vrchol C: x′ = 2 − 2·1 = 0, y′ = 1 − 2·2 = −3, teda C′[0; −3]
- Dĺžky: |AB| = √(4 + 1) = √5, |A′B′| = √(16 + 4) = 2√5 — dĺžka sa vynásobila číslom |κ| = 2.
- Obsahy: ABC má základňu AC dĺžky 2 a výšku 2, teda obsah ½·2·2 = 2. A′B′C′ má obsah κ²·2 = 4·2 = 8 (základňa A′C′ = 4, výška 4).
- Keďže κ < 0, obraz leží na opačnej strane od S a je voči ABC otočený o 180°; orientácia sa nezmenila.
🧠 Zapamätaj si
- Zhodné zobrazenie zachováva vzdialenosti — teda dĺžky, uhly aj obsahy.
- Osová súmernosť mení orientáciu; stredová súmernosť, posunutie a otočenie ju zachovávajú.
- Samodružné body: O(o) — všetky body osi; S(S) a R(S; φ) — len stred S; T(u) s u ≠ o — žiadne.
- Rovnoľahlosť H(S; κ): |SX′| = |κ|·|SX|; pri κ < 0 je obraz na opačnej strane od S; dĺžky sa násobia |κ|, obsahy κ2.
- Súradnice: O(x): [x; −y], O(y): [−x; y], S(O): [−x; −y], T(u): [x + u1; y + u2], H(O; κ): [κx; κy].
Vyskúšaj si to — zobrazenie trojuholníka
Ťahaj vrcholy A, B, C alebo fialové body P, Q, ktoré určujú os o. Súradnice môžeš zadať aj pod grafom.
- vzor ABC
- obraz A′B′C′
- ťahateľné parametre
- samodružné body
- spojnica bod – obraz