Euklidove vety
Výška na preponu rozdelí pravouhlý trojuholník na dva menšie trojuholníky, ktoré sú mu podobné. Z tejto podobnosti vyplývajú dve Euklidove vety — o výške a o odvesne. Pomocou nich vypočítaš strany, výšku aj úseky prepony a vieš zostrojiť úsečku dĺžky √n.
Pravouhlý trojuholník a výška na preponu
Uvažujme pravouhlý trojuholník ABC s pravým uhlom pri vrchole C. Strana AB oproti pravému uhlu je prepona, strany BC a AC sú odvesny. Používame toto označenie:
- prepona c = |AB|, odvesny a = |BC| a b = |AC|;
- výška na preponu v = |CP|, kde P je päta výšky (priamka CP je kolmá na AB);
- úseky prepony ca = |BP| a cb = |AP|. Úsek ca je priľahlý k odvesne a (majú spoločný vrchol B), úsek cb je priľahlý k odvesne b (spoločný vrchol A).
Päta výšky P leží vždy vnútri prepony, preto sú oba úseky kladné a každý z nich je kratší ako prepona.
Euklidova veta o výške
V pravouhlom trojuholníku sa druhá mocnina dĺžky výšky na preponu rovná súčinu dĺžok oboch úsekov prepony:
Po odmocnení v = √(ca · cb). Číslo √(x · y) sa volá geometrický priemer kladných čísel x a y — výška na preponu je teda geometrickým priemerom úsekov prepony.
Euklidova veta o odvesne
V pravouhlom trojuholníku sa druhá mocnina dĺžky odvesny rovná súčinu dĺžky prepony a dĺžky úseku prepony, ktorý k tejto odvesne prilieha:
Pozor na správny úsek: k odvesne a = |BC| patrí úsek ca = |BP| pri vrchole B, nie úsek pri vrchole A. Každá odvesna je geometrickým priemerom prepony a „svojho“ úseku: a = √(c · ca).
Prečo vety platia — podobnosť trojuholníkov
Výška CP rozdelí trojuholník ABC na dva pravouhlé trojuholníky ACP a CBP (oba majú pravý uhol pri vrchole P). Označme α = |∢BAC| a β = |∢ABC|; keďže je uhol pri C pravý, platí α + β = 90°.
- Trojuholník ACP má pri vrchole A uhol α a pri P pravý uhol, preto má pri vrchole C uhol 90° − α = β.
- Trojuholník CBP má pri vrchole B uhol β a pri P pravý uhol, preto má pri vrchole C uhol 90° − β = α.
Všetky tri trojuholníky majú uhly α, β a 90°, preto sú podľa vety uu navzájom podobné:
V podobných trojuholníkoch sú pomery dĺžok zodpovedajúcich si strán rovnaké:
- z △ACP ∼ △CBP: |AP| : |CP| = |CP| : |BP|, teda cb : v = v : ca, a odtiaľ v2 = ca · cb;
- z △CBP ∼ △ABC: |BP| : |BC| = |BC| : |AB|, teda ca : a = a : c, a odtiaľ a2 = c · ca;
- z △ACP ∼ △ABC: |AP| : |AC| = |AC| : |AB|, teda cb : b = b : c, a odtiaľ b2 = c · cb.
Podobnosť trojuholníkov si môžeš zopakovať v téme Podobnosť trojuholníkov.
Súvis s Pytagorovou vetou a vzorec pre výšku
Ak sčítame obe vety o odvesne a využijeme ca + cb = c, dostaneme
To je Pytagorova veta — Euklidove vety ju teda obsahujú a zároveň dokazujú.
Výšku na preponu vypočítame aj z obsahu trojuholníka. Obsah S vyjadríme dvoma spôsobmi: S = a · b / 2 (odvesny sú na seba kolmé) a S = c · v / 2. Porovnaním dostaneme
Geometrický význam
Súčin dvoch dĺžok je obsah obdĺžnika a druhá mocnina dĺžky je obsah štvorca. Euklidove vety preto hovoria o rovnosti obsahov:
- veta o odvesne: štvorec nad odvesnou a má rovnaký obsah ako obdĺžnik so stranami c a ca (a štvorec nad b rovnaký obsah ako obdĺžnik c × cb);
- veta o výške: štvorec nad výškou v má rovnaký obsah ako obdĺžnik so stranami ca a cb.
Ak štvorec nad preponou rozdelíme predĺžením výšky CP, rozpadne sa práve na obdĺžniky c × ca a c × cb. Ich obsahy sú a2 a b2 — to je opäť Pytagorova veta. Štvorce a obdĺžniky si pozri v interaktívnej časti nižšie.
Konštrukcia úsečky dĺžky √n
Euklidove vety umožňujú zostrojiť úsečku, ktorej dĺžka je odmocnina z daného čísla n (alebo geometrický priemer dvoch úsečiek). Vrchol pravého uhla nájdeme pomocou Talesovej kružnice: každý bod polkružnice nad priemerom AB (okrem bodov A a B) je vrcholom pravého uhla trojuholníka ABC.
- veta o výške: na priamke zvolíme body A, P, B tak, aby |AP| = 1 a |PB| = n. Nad AB zostrojíme Talesovu polkružnicu a v bode P kolmicu na AB. Jej priesečník C s polkružnicou dáva |CP| = √(1 · n) = √n;
- veta o odvesne: zvolíme |AB| = n a na AB bod P s |BP| = 1. Kolmica na AB v bode P pretne Talesovu polkružnicu v bode C a |BC| = √(n · 1) = √n.
Riešené príklady
- Prepona: c = ca + cb = 16 + 9 = 25 cm
- Veta o výške: v² = ca · cb = 16 · 9 = 144, teda v = √144 = 12 cm
- Veta o odvesne: a² = c · ca = 25 · 16 = 400, teda a = 20 cm
- Veta o odvesne: b² = c · cb = 25 · 9 = 225, teda b = 15 cm
- Kontrola: a² + b² = 400 + 225 = 625 = 25² a a · b / c = 20 · 15 / 25 = 12 = v
- Z vety o odvesne a² = c · ca vyjadríme úsek: ca = a² / c = 36 / 10 = 3,6 cm
- Druhý úsek: cb = c − ca = 10 − 3,6 = 6,4 cm
- Veta o výške: v² = 3,6 · 6,4 = 23,04, teda v = √23,04 = 4,8 cm
- Veta o odvesne: b² = c · cb = 10 · 6,4 = 64, teda b = 8 cm
- Kontrola: v = a · b / c = 6 · 8 / 10 = 4,8 cm
Keďže 6 = 2 · 3, stačí zostrojiť výšku pravouhlého trojuholníka s úsekmi prepony 2 cm a 3 cm (veta o výške).
- Narysuj úsečku AB dĺžky |AB| = 2 + 3 = 5 cm.
- Na úsečke AB zvoľ bod P tak, aby |AP| = 2 cm (potom |PB| = 3 cm).
- Zostroj stred S úsečky AB a Talesovu polkružnicu k so stredom S a polomerom 2,5 cm.
- V bode P zostroj kolmicu p na AB. Jej priesečník s polkružnicou k označ C.
- Trojuholník ABC je pravouhlý s pravým uhlom pri C (Talesova kružnica) a CP je jeho výška na preponu. Podľa vety o výške |CP|² = 2 · 3 = 6, teda |CP| = √6 cm ≈ 2,45 cm.
Rovnako dobre poslúži veta o odvesne: pri |AB| = 6 cm a |BP| = 1 cm vyjde |BC| = √(6 · 1) = √6 cm.
🧠 Zapamätaj si
- Euklidove vety platia len v pravouhlom trojuholníku a hovoria o výške na preponu a o úsekoch, na ktoré rozdelí preponu.
- Veta o výške: v² = ca · cb.
- Veta o odvesne: a² = c · ca, b² = c · cb — k odvesne patrí úsek, ktorý k nej prilieha.
- Ďalej platí c = ca + cb, v = a · b / c a a² + b² = c².
- Úsečku dĺžky √n zostrojíš v Talesovej polkružnici ako výšku (úseky 1 a n) alebo ako odvesnu (prepona n, úsek 1).
Vyskúšaj si to — Euklidove vety v Talesovej polkružnici
Ťahaj vrchol C po polkružnici (alebo použi posuvník polohy) a sleduj, že farebný štvorec a obdĺžnik majú vždy rovnaký obsah.
Vyskúšaj si to — riešiteľ pravouhlého trojuholníka
Vyber, čo o trojuholníku vieš, zadaj dve dĺžky a riešiteľ dopočíta ostatné veličiny aj s postupom. Všetky dĺžky sú v rovnakých jednotkách.