SYNTAX

SYNTAX: jazykovedná disciplína, ktorá skúma, ako sa zo slov skladajú konštrukcie (sklady, vety, polovetné konštrukcie).

• tá syntax

NADVETNÁ SYNTAX: zaoberá sa spájaním viet do odsekov a do textu a tiež …

SYNTAKTICKÉ JEDNOTKY A JEDNOTKY NADVETNEJ SYNTAXE

• vetný člen
• vetný sklad
• veta
• polovetná konštrukcia
• súvetie
• odsek
• text } nadvetná syntax

1. VETNÉ ČLENY

• vetný člen je základná a najmenšia syntaktická jednotka
• vetným členom môže byť iba plnovýznamové slovo, ktoré s iným plnovýznamovým slovom vo vete vstupuje do vzťahu a vytvára syntagmu (vetný sklad)

Delíme ich na:

• a) hlavné
• b) vedľajšie

HLAVNÉ VETNÉ ČLENY (hlavné)

a) podmet – Po: označuje vykonávateľa činnosti, nositeľa stavu/procesu.

• Kto? Čo? – Nominatív
• vyjadrený: Pes (Po) šteká.
• nevyjadrený: (On) (Po) Šteká.

b) prísudok – Pr: označuje činnosť, dej, proces, stav, vlastnosť prisudzovanú podmetu.

• Čo robí?
• slovesný – Prs: Jano hrá (Prs) futbal.
• slovesno-menný – Prsm: Jano chce byť futbalistom (Prsm).

c) vetný základ

• slovesný – Vzs: Prší. Sneží. Zmráka sa.
• neslovesný – Vzm: Potraviny. Ahoj.
• slovesno-menný – Vzsm: Je mi zima. Bolo navarené.

VEDĽAJŠIE VETNÉ ČLENY (rozvíjacie)

a) predmet: súvisí vždy priamo s činnosťou, procesom, stavom, ktoré pomenúva sloveso vo funkcii prísudku.

• predmet rozvíja prísudok
• môže byť vyjadrený aj neurčitkom slovesa
• pýtame sa pádovými otázkami okrem N
• priamy – Ptp: v akuzatíve bez predložky – Peter (Po) číta (Prs) knihu (Ptp).
• nepriamy – Ptn: [Ja] (Po) Rozprával (Prs) som sa s bratom (Ptn). Pichlo (Vzs) ma (Ptp) v boku.

b) prívlastok: bližšie určuje pods. meno alebo výraz, ktorý zastupuje pods. meno.

• Aký? Aká? Aké? Ktorý? Čí? Koľký?
• zhodný – PKz: zhoduje sa v gram. kategóriách
• nezhodný – PKn: najčastejšie za pods. menom – buchty s makom, zväzok kľúčov
• viacnásobný: vymenúva rovnocenné vlastnosti, dá sa meniť poradie, čiarky a spojky medzi prívlastkami
• postupne rozvíjajúci: nerovnocenné vlastnosti, napr. krásny jarný deň, moje krásne šaty

c) príslovkové určenie

• miesta – Pum (Kde? Kam? Odkiaľ) – vpravo, tam
• času – Puč (Kedy, Odkedy, Ako dlho) – včera, v 2. stor.
• spôsobu – Pus (Ako, Akým spôsobom) – pomaly, placho
• príčiny – Pup (Prečo) – schválne, nechtiac, omylom

d) prístavok: rozvíjací vetný člen, ktorý inak alebo presnejšie pomenúva už predtým pomenované príznaky.

• Bratislava, hlavné mesto Slovenska, je krásna.
• zaraďuje sa medzi polovetné konštrukcie
• je naviazaný na nadradené pods. meno

e) doplnok – D: viaže sa vždy na 2 vetné členy:

• prísudok + podmet: Matej (Po) dobehol (Prs) do cieľa (Pum) prvý (D).
• prísudok + predmet: (Oni) (Po) Vtáčika (Ptp) našli (Prs) raneného (D).

Cvičenie

• (Ja) (Po) Po vojne (Puč) som začal študovať (Prs) na univerzite (Pum).
• Všelijaké (PKz) myšlienky (Po) jej (Ptn) vírili (Prs) v hlave (Pum).
• Mladý (PKz) horár (Po) sa naňho (Ptp) potmehúdsky (Pus) podíval (Prs).
• Pred letiskom (Pum) sa hmýrili (Prs) neprehľadné (PKz) zástupy (Po) zvedavcov (PKn).
• (My) Zďaleka (Pum) sme počuli (Prs) toto (PKz) pílenie (Ptp1) a klátenie (Ptp2) stromu (PKn).
• Za skromným (PKz) úsmevom (Pum) sa skrýva (Prs) srdce (Po) nezištnej (PKz1) a šľachetnej (PKz2) ženy (PKn).
• Na veľkom (PKz) stole (Pum) v knižnici (PKn) ležali (Prs) staré (PKz1) rukopisy (Po1) a vzácne (PKz2) knihy (Po2).
  • Schéma: rukopisy + knihy = ležali; rukopisy → staré; knihy → vzácne; ležali → na stole; na stole → veľkom; na stole → v knižnici

Sklady:

• prisudzovací: prísudok + podmet
• priraďovací: medzi rovnakými členmi
• určovací: nadradený + podradený člen

• Mama (Po) dnes (Puč) ráno (Puč) pripravila (Prs) pre celú (PKz) rodinu (Ptn) chutný (PKz1) a výživný (PKz2) obed (Ptp).
  • Schéma: Mama = pripravila; pripravila → dnes; pripravila → ráno; pripravila → pre rodinu; pripravila → obed; pre rodinu → celú; obed → chutný + výživný
• Cesta (Po) do lesa (PKn) bola kvôli silnému (PKz) dažďu (Pup) veľmi (Pus) nebezpečná (Prsm). (Prečo – kvôli dažďu)
  • Schéma: Cesta = bola nebezpečná; Cesta → do lesa; bola nebezpečná → veľmi; bola nebezpečná → kvôli dažďu; kvôli dažďu → silnému

FORMA VETNÉHO SKLADU

• 1. ZHODA
  • vzniká, keď sa vetné členy zhodujú v gram. kategóriách
  • medzi podst. menom a zhodným prívlastkom
  • nastáva aj vtedy, keď sa zhodujú iba v čísle a rode, hovoríme o čiastočnej zhode – medzi podmetom a prísudkom
• 2. VÄZBA
  • nadradený vetný člen určuje podradenému formu (gram.kat.)
  • v určovacích skladoch – napr. podobať sa mame
• 3. PRIMKÝNANIE
  • jeden člen nedáva druhému žiadne gram.kat.
  • napr. do mesta Žilina, khaki farba, zastal na stanici
  • najčastejšie je to nezhodný prívlastok alebo príslovkové určenie

Počas búrky (Puč) zostalo (Prs) na ulici (Pum) úplné (PKz) ticho (Po).

• Schéma: zostalo = ticho; zostalo → počas búrky; zostalo → na ulici; ticho → úplné
• zhoda – zostalo ticho
• zhoda – úplné ticho
• primkýnanie – počas búrky, na ulici

Nový (PKz) riaditeľ (Po) školy (PKn) zajtra (Puč) slávnostne (Pus) otvorí (Prs) modernú (PKz) športovú (PKz) halu (Ptp).

• Schéma: riaditeľ = otvorí; riaditeľ → nový; riaditeľ → školy; otvorí → zajtra; otvorí → slávnostne; otvorí → halu; halu → športovú; športovú → modernú

Šikovný (PKz) umelec (Po) vyrezal (Prs) z lipového (PKz) dreva (Ptn) nádhernú (PKz) sošku (Ptp) sediaceho (PKz) dievčaťa (PKn).

• Schéma: umelec = vyrezal; umelec → šikovný; vyrezal → Z dreva; Z dreva → lipového; vyrezal → sošku; sošku → nádhernú; sošku → dievčaťa; dievčaťa → sediaceho

3. VETA

Veta: syntaktická jednotka, ktorá je významovo ucelená, gramaticky usporiadaná, zvukovo a modálne uzavretá.

DELÍME:

a) z hľadiska modálnosti/obsahu

• 1. OZNAMOVACIE (.; melódia klesá)
• 2. OPYTOVACIE
  • zisťovacie (stúpavá) ÁNO/NIE
  • doplňovacie
• 3. ROZKAZOVACIE (rozkazy, príkazy, zákazy)
• 4. ŽELACIE (!)

Všetky môžu byť zároveň zvolacou vetou.

b) z hľadiska členitosti

• 1. JEDNOČLENNÉ (vetný základ)
  • slovesná (prší, sneží)
  • slovesno-menná (Je zima)
  • neslovesná (Potraviny)
• 2. DVOJČLENNÁ
  • úplná (vyjadrený podmet)
  • neúplná (zamlčaný podmet)

c) z hľadiska zloženia

• 1. JEDNODUCHÁ VETA (iba 1 prisudzovací sklad/vetný základ)
  • holá veta (Píšeme, Žiaci kreslia, Prší – iba Po a Prs)
  • rozvitá veta (Žiaci píšu poznámky)
  • rozvitá s viacnásobným vetným členom (Dievčatá a chlapci píšu.)
• 2. ZLOŽENÁ VETA (SÚVETIE)
  • jednoduché (2 vety)
    • priraďovacie – 2 vety v rovnocennom vzťahu
    • podraďovacie – hlavná a vedľajšia veta (schéma: HV → VV; VV ← HV)
  • zložené (3 a viac)

PRIRAĎOVACIE

• a) ZLUČOVACIE – a, i, ani
• b) STUPŇOVACIE – nie, len, ale, aj, ba aj (dej sa stupňuje)
• c) ODPOROVACIE – ale (predpoklad je druhou vetou vylúčený)
• d) VYLUČOVACIE – buď – alebo

Príklady:

• Pozrel cez škáru, ale babku už nevidel. – PRIRAĎOVACIE SÚVETIE ODPOROVACIE
• Tu ho brucho bolelo, tu mu do členka čosi vošlo. – ZLUČOVACIE
• Alebo nám jedlo doniesli, alebo sme si ho priniesli. – VYLUČOVACIE
• Ani sa nepribližoval, ani sa nevzďaľoval. – ZLUČOVACIA
• Tvár neznámeho sa vyjasnila, ba sa aj usmial. – STUPŇOVACIA

PODRAĎOVACIE

• hlavnou vetou sa pýtame na vedľajšiu
• podraďovacie súvetie s vedľajšou vetou:
  • prísudkovou (Čo robí?)
  • podmetovou (Kto? Čo?)
  • prívlastkovou (Aký? Ktorý?)
  • príslovkovou
    • miestnou
    • časovou
    • spôsobovou
    • príčinnou
  • doplnkovou (Ako?)

Príklady:

• Videli ju, ako beží hore vŕškom. – vedľajšia veta doplnková
• Kto hľadá (VV), ten nájde (HV). – podraďovacia podmetová
• Mačka skočila tam, kde jej hrozilo nebezpečenstvo. – podraďovacia s vedľajšou vetou príslovkovou miestnou
• Vstúpil do izby, v ktorej sa svietilo. – podraďovacia prívlastková
• Povedala, že sa bude starať o malého psíka. – podraďovacia veta s vedľajšou vetou predmetovou
• Ona je taká, že sa nikdy nedohodneme. – podraďovacia veta s vedľajšou vetou prísudkovou
• Kráľovná vedela, že zrkadlo vraví pravdu. – podraďovacia veta s vedľajšou vetou predmetovou
• Vtedy odpovedaj, keď sa ťa pýtam. – podraďovacia veta s vedľajšou vetou príslovkovou časovou
• Kde si nezasial, odtiaľ neber. – podraďovacia s vedľajšou vetou príslovkovou miestnou
• Nemôžeme chcieť, aby ste tu ostali. – podraďovacia s vedľajšou vetou predmetovou
• Alebo sa to naučíš, alebo skúšky neurobíš. – priraďovacia vylučovacia
• Kráčaš, akoby si bol hluchý a slepý. – podraďovacia s vedľajšou vetou príslovkovou spôsobovou
• Vo voze bolo počuť spev, ba zahrali aj husle. – priraďovacia stupňovacia
• Nevošiel, lebo zmokol ako myš. – príslovkovou príčinnou
• Obed bol síce hotový, no jesť sa nedal. – priraďovacia odporovacia

Slovosled

Slovosled: usporiadanie slov vo vete/výpovedi.

• v slovenčine je voľnejší, ale ovplyvňujú ho 3 činitele:
  • a) RYTMICKÝ – krátke zámená (Nedaj mu ju.)
  • b) GRAMATICKÝ – pozícia slov v úlohe vetných členov (zhodný prívlastok, prístavok)
  • c) VÝZNAMOVÝ – komunikanti usporadúvajú slová podľa dôrazu, dôležitosti; zohľadňuje sa zámer a cieľ výpovede

Veta sa podľa významového hľadiska skladá z východiska a jadra:

• Dnes sme v škole (východisko) do 12.10 (jadro). ⇒ objektívny slovosled
• Do 12.10 (jadro) sme dnes v škole (východisko). ⇒ subjektívny slovosled

Zápor

• najčastejšie predponou ne – nemám, nerobím
• ako samostatné slovo NIE – Vozí deti, nie dospelých.
• slovný – Vyhrali sme figu borovú.
• dvojitý zápor – Nikto neprišiel.
• čiastkový – Nie je to najlepšie riešenie.

Polovetná konštrukcia

Polovetná konštrukcia: prechodná kategória medzi vetným členom a vetou.

• vo vete má funkciu vetného člena, ale od ostatných vetných členov sa odlišuje väčšou informačnou hodnotou
• vyjadruje dej alebo stav sprievodný k deju alebo stavu vety
• od vety sa líši gram. usporiadaním (nemá prísudok, iba poloprísudok)
• od vety sa odlišuje poloprísudok schopnosťou text zhusťovať a hierarchizovať, podieľa sa na princípe úspornosti komunikácie
• z vety s polovetnou konšt. vieme vytvoriť súvetie alebo 2 samostatné vety

Poloprísudok:

• a) slovesný (prechodník, činné príčastie, trpné, neurčitok)
• b) menný (pods., príd., zámeno)