Ľudské práva

Ľudské práva patria každému človeku len preto, že je človekom — bez ohľadu na pôvod, pohlavie, vek, náboženstvo či majetok. Chránia dôstojnosť, slobodu a rovnosť každého z nás a nikto si ich nemusí zaslúžiť ani o ne žiadať.

Čo sú ľudské práva

Ľudské práva sú práva, ktoré má každý človek už od narodenia. Majú štyri základné vlastnosti:

Prirodzené — nedáva ich štát ani žiadna vrchnosť, patria človeku už samotnou jeho existenciou. Neodňateľné — nikto ich človeku nemôže odobrať. Nescudziteľné — človek sa ich nemôže vzdať ani ich previesť na niekoho iného, ani keby chcel. Univerzálne — platia pre všetkých ľudí na svete rovnako, bez rozdielu.

Historické míľniky

Myšlienka, že aj panovník musí rešpektovať isté hranice a že ľudia majú práva, ktoré im nemôže nik vziať, sa vyvíjala stáročia:

• 1215Magna charta libertatum — anglickí šľachtici prinútili kráľa Jána Bezzemka podpísať listinu, ktorá prvýkrát obmedzila svojvoľnú moc panovníka. Jeden z najstarších koreňov dnešných ľudských práv.
• 1789Deklarácia práv človeka a občana — prijalo ju francúzske Národné zhromaždenie počas Francúzskej revolúcie. Vyhlásila, že ľudia sa rodia slobodní a rovní v právach.
• 1948Všeobecná deklarácia ľudských práv — Valné zhromaždenie OSN ju prijalo 10. decembra 1948 v Paríži, krátko po hrôzach druhej svetovej vojny. Má 30 článkov a je základom pre všetky neskoršie dohovory o ľudských právach.
• 1989Dohovor o právach dieťaťa — OSN prijala dohovor, ktorý osobitne chráni práva každého človeka mladšieho ako 18 rokov, napríklad právo na vzdelanie, ochranu, hru a vyjadrenie vlastného názoru.

Skupiny ľudských práv

Ľudské práva sa zvyknú deliť do niekoľkých skupín podľa toho, čo chránia:

Ľudské práva v Ústave Slovenskej republiky

Základné práva a slobody upravuje Druhá hlava Ústavy SR (články 11 – 54). Delí sa na oddiely, ktoré postupne upravujú základné ľudské práva, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, hospodárske, sociálne a kultúrne práva aj právo na súdnu a inú právnu ochranu. Ústava SR pritom nadväzuje na Listinu základných práv a slobôd — ústavný dokument, ktorý ešte v januári 1991 prijalo Federálne zhromaždenie vtedajšej ČSFR a ktorého princípy prevzalo aj samostatné Slovensko po roku 1993.

Kto chráni ľudské práva