Eurázia – kontinent tvorený 2 svetadielmi: Európa + Ázia (\( 54 \text{ mil. km}^2 \)).
Európa – 2. najmenší svetadiel (\( 10,5 \text{ mil. km}^2 \)).
Hranica a Poloha
Hranica medzi Európou a Áziou
Tvorí ju: východné úpätie pohoria Ural, rieka Ural, Kaspická nížina, Kumžsko – manížska zníženina (S od Kaukazu), Azovské more, Kerčský prieliv, Čierne more, úžina Bospor, Marmarské more, úžina Dardanely a Egejské more.
Geografická poloha
Veľmi výhodná poloha na S pologuli, väčšina územia leží v miernom pásme.
Obmýva ju Atlantický a Severný ľadový oceán.
Najviac rozčlenené pobrežie (oceánmi, moriami a zálivmi) zo všetkých svetadielov (1/3 rozlohy pripadá na polostrovy a ostrovy).
Geologicky staré časti: Baltský štít a Ruská tabuľa (z prvohôr) – pahorkatiny, roviny.
Preliačiny: Najväčšie pri Kaspickom mori (najnižšie položené miesto \( -28 \text{ m n.m.} \)) a v Holandsku.
Najvyššie pohoria: Alpy, Karpaty, Pyreneje, Apeniny, Dináre, Stará planina, Škandinávske vrchy.
Alpy: Mont Blanc (\( 4807 \text{ m} \) – najvyšší vrch Európy) – tiahnu sa od Stredozemného mora k strednému toku Dunaja.
Typy pohorí: väčšinou vrásové a kryhové.
Sopečné pohoria: Geologicky mladé – činné sopky Taliansko, najviac na Islande (vyše 20, napr. Hekla).
Etna (\( 3340 \text{ m n.m.} \)) – najvyššia a najaktívnejšia sopka v Európe.
Ďalšie: Vezuv, Stromboli, Santorini a sopky na Kréte v Grécku.
Zaľadnenie: Reliéf ovplyvnilo zaľadnenie – zo S Európy sa rozšíril pevninský ľadovec, vo vysokých pohoriach vznikli horské ľadovce (Alpy, Pyreneje, Karpaty).
Pozostatky zaľadnenia: Jazerá, fjordy (morské zálivy – Sognefjord – \( 200 \text{ km} \) dlhý) a jazerné oblasti v Rusku, Švédsku, Fínsku, Poľsku a Nemecku.
Podnebie a Počasie
Činitele ovplyvňujúce podnebie: geografická šírka, vzdialenosť od oceánu, teplý Golfský prúd, západné vetry, rozloženie horských pásem a ich smer voči prevládajúcim vetrom, nadmorská výška.
Podnebné pásma
1. Subpolárne pásmo:
Studené – najsevernejšie časti + arktické ostrovy.
Dlhé mrazivé zimy, krátke studené letá, málo zrážok (vo forme snehu).
Najväčší rozdiel teplôt cez rok aj \( 100^\circ\text{C} \).
2. Mierne pásmo:
Prevažná časť Európy (od \( 40^\circ \text{ s. š.} \) po severnú polárnu kružnicu, na Škandinávskom polostrove severnejšie).
Vplyv Atlantického oceánu (AO) a západné vetry. Podľa vzdialenosti od AO sa delí na 3 oblasti:
a) Oceánska oblasť (Britské ostrovy, Z Európa, Z Škandinávskeho polostrova): Dostatok zrážok počas celého roka, mierna zima, mierne leto, vplyv Golfského prúdu, menšie výkyvy teploty.
b) Prechodná oblasť (V severnej Európy, stredná, JV): Počas leta vplyv oceánu (teplo a zrážky), počas zimy vplyv pevniny (arktické zimy, sneh).
c) Pevninová oblasť (najvýchodnejšia časť Európy): Teplé až horúce a suché letá, mrazivé zimy so snehom, nížina pri Kaspickom mori (najsuchšia oblasť v Európe).
3. Subtropické (Stredomorské) pásmo:
J Európa – oblasti pri Stredozemnom mori.
Teplé a suché letá, daždivé mierne zimy.
Vertikálne členenie: Vo vyšších pohoriach sa podnebie mení s nadmorskou výškou, veľké rozdiely v množstve zrážok na náveternej a záveternej strane pohorí.
Počasie: Veľmi premenlivé najmä v miernom pásme, mení sa striedaním štyroch ročných období. Zmeny prinášajú vzduchové hmoty – spôsobujú striedanie teplého a chladného, suchého a vlhkého počasia.
Vodstvo
Dobre vyvinutá riečna sieť.
Úmorie: 4/5 povrchu odvodňujú rieky do Atlantického oceánu (AO) a Severného ľadového oceánu (SĽO). 1/5 pripadá na povodie Kaspického mora (bezodtoková oblasť).
Volga: Najdlhšia rieka Európy.
Dunaj: 2. najdlhšia a najvodnatejšia rieka Európy (pramení v Nemecku – Schwarzwald, ústi do Čierneho mora), využívaná hospodársky, vodná doprava, turizmus.
Ďalšie rieky: Pečora, Severná Dvina, Rýn, Rhôna, Dneper, Pád, Visla.
Režim riek
Západoeurópske rieky: Menšie výkyvy prietokov (oblasť s oceánskym podnebím).
Rieky na nížinách a v nižších pohoriach (napr. Visla, Dneper): Najviac vody na jar (topenie snehu).
Rieky prameniace v najvyšších pohoriach: Najviac vody začiatkom leta (topenie ľadovca).
Dunaj: Najviac vody začiatkom leta (alpské prítoky) – časté povodne.
Vodné cesty a nádrže
Prieplavy: Najviac v Z, Strednej a V Európe, spolu s riekami tvoria súvislé vodné cesty (doprava nákladov).
Najdlhšia európska vodná cesta: Rýn-Mohan-Dunaj (\( 3500 \text{ km} \)), ktorá spája Severné a Čierne more.
Priehrady a vodné elektrárne: na Dunaji, Volge, alpských riekach.