Teplotná objemová rozťažnosť kvapalín.

Pri zohrievaní kvapaliny sa mení jej objem. Vo väčšine prípadov môžeme povedať, že s rastúcou teplotou objem kvapaliny rastie. Túto závislosť možno popísať jednoduchým vzťahom:

Δ V = V_{0} \cdot β \cdot Δ T

kde $Δ V$ znamená zmenu objemu, $V_{0}$ je objem pri počiatočnej teplote, $β$ je súčiniteľ teplotnej objemovej rozťažnosti a je pre každú látku iný, $Δ T$ je zmena teploty.

Ak nahradíme zmenu objemu výrazom $V - V_{0}$ , potom rovnicu môžeme písať aj v nasledovnom tvare:

\begin{matrix} V - V_{0} = V_{0} \cdot β \cdot Δ T \\ V = V_{0} + V_{0} \cdot β \cdot Δ T \\ V = V_{0} (1 + β \cdot Δ T) \end{matrix}

Pričom $V$ je objem po zmene teploty a $V_{0}$ je počiatočný objem.

Pri zmene teploty sa mení objem, ale hmotnosť zostáva zachovaná, preto sa zákonite musí meniť aj hustota kvapaliny v závislosti od teploty. Pre hustotu platí:

ρ = \frac{m}{V}

Vyjadrením $V$ z rovnice a dosadením do rovnice pre zmenu objemu dostaneme:

\begin{matrix} \frac{1}{ρ} = \frac{1}{ρ_{0}} (1 + β \cdot Δ t) \\ ρ = \frac{ρ_{0}}{1 + β \cdot Δ t} \end{matrix}

V realite súčiniteľ teplotnej objemovej rozťažnosti závisí aj od teploty. S meniacou teplotou sa mení. Niektoré látky, napríklad voda, majú v určitom teplotnom intervale záporný súčiniteľ teplotnej objemovej rozťažnosti, to znamená, že pri znižovaní teploty ich objem rastie. Pre vodu je to interval teplôt 0 °C – 4 °C. Tento jav nazývame anomália vody.