Veľká Morava

Veľká Morava bol prvý väčší štátny útvar Slovanov v strednom Podunajsku. Existoval približne od 30. rokov 9. storočia do začiatku 10. storočia a položil základy neskoršej slovanskej štátnosti a kultúry na našom území.

Vznik

Okolo roku 833 knieža Mojmír I. pripojil Nitrianske kniežatstvo (ktorému vládol knieža Pribina) k Moravskému kniežatstvu. Spojením týchto dvoch území vznikol silnejší štátny celok, ktorý dnes nazývame Veľká Morava.

Rastislav, Konštantín a Metod

Knieža Rastislav, nástupca Mojmíra I., sa usiloval o väčšiu samostatnosť od Franskej ríše a od bavorských biskupov. Preto v roku 863 pozval na Veľkú Moravu byzantských učencov Konštantína (Cyrila) a Metoda. Priniesli so sebou písmo hlaholiku a zaviedli bohoslužobný jazyk staroslovienčinu — vďaka tomu ľudia rozumeli kresťanským textom vo svojom jazyku.

Svätopluk — najväčší rozmach

Za vlády kniežaťa Svätopluka dosiahla Veľká Morava svoj najväčší územný rozsah a politický vplyv v strednej Európe.

Zánik

Začiatkom 10. storočia štát oslabovali vnútorné boje o moc a útoky starých Maďarov. Za symbolický koniec Veľkej Moravy sa považuje bitka pri Bratislave v roku 907, v ktorej starí Maďari porazili bavorské vojsko a upevnili svoju prítomnosť v Karpatskej kotline.

Časová os

• 833Mojmír I. pripája Nitrianske kniežatstvo — vzniká Veľká Morava.
• 863Na pozvanie Rastislava prichádzajú Konštantín a Metod s hlaholikou a staroslovienčinou.
• 871 – 894Vláda Svätopluka — najväčší územný a mocenský rozmach Veľkej Moravy.
• 907Bitka pri Bratislave — symbolický koniec Veľkej Moravy.

Význam

Veľká Morava bola prvým väčším štátnym útvarom Slovanov v strednom Podunajsku. Položila základy písomníctva a kultúry — hlaholiku, prvé preklady biblických textov do staroslovienčiny — a dodnes je považovaná za jeden z historických základov slovenskej štátnosti a kultúrnej identity.