Parížska mierová konferencia 1919 – 1920
Wilsonov program
Dohodové štáty sa už v roku 1917 zaoberali otázkou, ako diplomaticky ukončiť vojnu a aké bude nové usporiadanie medzinárodných vzťahov. S iniciatívou vyšiel americký prezident W. Wilson, ktorý vypracoval podmienky, za akých budú USA ochotné rokovať o mieri. Do dejín vošli ako 14 bodov prezidenta Wilsona a nastoľovali zásady nového usporiadania svetového poriadku. Dohodové štáty prijali Wilsonov program za základ mierových rokovaní.
Miesto a dátum konferencie
Za miesto rokovaní si štáty Dohody zvolili Paríž, na znak úcty k národu, ktorý si vo vojne najviac vytrpel a mal najväčšie škody a straty. Mierová konferencia začala 18. januára 1919 v zrkadlovej sále vo Versailles a trvala do roku 1920. Miesto a dátum boli symbolické, mali národne ponížiť Nemecko, ktoré vo Versailles 18. januára 1871 vyhlásilo cisárstvo.
Účastníci konferencie
Na konferencii sa zúčastnili diplomati z 27 víťazných štátov. Rusko, ktoré zradilo svojich spojencov, a v ktorom prebiehala krvavá občianska vojna, nebolo pozvané na konferenciu. Zástupcovia porazených štátov k rokovaniam neboli prizvaní, a nemohli ani predkladať návrhy a pripomienky.
Úlohy konferencie
Medzi najdôležitejšie úlohy konferencie patrili nasledovné:
- určiť nové hranice v Európe, a to hlavne pre tzv. nástupnícke štáty,
- vypracovať mierové podmienky pre porazené štáty
- a zabezpečiť trvalý mier.
Rada desiatich a Veľká štvorka
Rozhodujúce postavenie na konferencii malo päť víťazných veľmocí: Veľká Británia, Francúzsko, USA, Taliansko a Japonsko. Predsedovia vlád a ministri zahraničných vecí piatich víťazných veľmocí tvorili tzv. Radu desiatich, z ktorých dominantné postavenie mali štyria diplomati. Boli to:
- americký prezident Woodrow Wilson,
- britský premiér David Lloyd George,
- taliansky premiér Vittorio Orlando
- a francúzsky premiér Georges Clemenceau, ktorý bol zároveň predsedom konferencie.
Táto tzv. Veľká štvorka rozhodovala o výsledkoch rokovaní.
Spory medzi diplomatmi
Od samého začiatku konferencie medzi diplomatmi narastali spory. Medzi Francúzskom a USA narastal spor o mieru potrestania Nemecka.
Francúzsko malo z minulosti s Nemeckom zlé skúsenosti a malo z neho pocit trvalej hrozby. Clemenceau presadzoval čo najprísnejšie podmienky pre Nemecko. Tento 78-ročný diplomat si pre svoj neústupčivý postoj voči Nemecku vyslúžil prezývku „Tiger“. Podľa neho malo Nemecko byť teritoriálne zmenšené, hospodársky a vojensky oslabené natoľko, aby už nebolo schopné ďalšej vojny.
Wilson voči Nemecku presadzoval miernejšie podmienky, jeho prioritou bolo obnoviť obchod s Európou a hospodárstvo v Európe.
Veľká Británia sa na jednej strane obávala prílišného posilnenia Francúzska na úkor Nemecka (narušila by sa rovnováha síl v Európe), na druhej strane bola zadlžená voči USA a potrebovala na svoje splácanie nemecké reparácie. Voči Nemecku hľadala kompromisné riešenie, pričom jej záujem sa sústredil na získanie nemeckého a tureckého koloniálneho panstva.
Spomínané veľmoci sa počas konferencie nevedeli dohodnúť na výške nemeckých reparácií (stretával sa tu francúzsky maximalizmus s americkou miernosťou) a tak výšku peňažných reparácií mala určiť komisia neskôr. Tá nakoniec pre Nemecko stanovila reparácie v astronomickej výške 132 miliárd zlatých mariek, z čoho 52 % malo pripadnúť Francúzsku.
Mierové zmluvy
Versailleská mierová zmluva s Nemeckom
Versailleská mierová zmluva s Nemeckom bola podpísaná 28. júna 1919 vo Versailles, v deň výročia sarajevského atentátu. Pre Nemecko to bol kartáginský mier (ponižujúci, neprijateľný) a nemecká vláda po predložení mierových podmienok podala demisiu. Mier podpísala nová vláda pod ultimátom víťazných veľmocí. Nemecko bolo označené za hlavného vinníka vojny a malo platiť najvyššie reparácie.
V podmienkach zmluvy bolo zahrnuté:
- Platba peňažných reparácií, ktorých výška sa ešte len mala stanoviť.
- Odovzdávať vecné reparácie, ako uhlie, suroviny, lokomotívy, chemikálie, stroje z tovární, dobytok, autá atď.
- Odovzdať obchodné loďstvo štátom Dohody ako náhradu za škody spôsobené ponorkovou vojnou.
- Prenechať doly v Sársku na 15 rokov pre Francúzsko, po 15 rokoch sa obyvateľstvo Sárska malo plebiscitom rozhodnúť pre Francúzsko, alebo Nemecko.
- Stratili všetky kolónie, napr. Togo a Kamerun.
- Odstúpili Alsasko a Lotrinsko Francúzsku.
- Odstúpili časť západného Pruska, Pomoransko a Poznaňsko Poľsku.
- Nemecku bolo zakázané sa spojiť s Rakúskom.
- Nemecko nemohlo vyrábať ťažké zbrane – ako tanky, delá, lietadlá a vojnové lode.
- Nemecko muselo odovzdať vojnovú flotilu a nemohlo vlastniť ponorky.
- Musel byť rozpustený Generálny štáb a nemecká armáda bola obmedzená na 100 000 vojakov.
- V Nemecku bola zrušená všeobecná branná povinnosť.
- Pravý breh rieky Rýn bol demilitarizovaný do vzdialenosti 50 km a ľavý breh bol 15 rokov pod kontrolou Dohody, hlavne Francúzska.
Z víťazných veľmocí USA versailleskú zmluvu neratifikovali a vrátili sa k politike izolacionizmu.
Zmluva s Rakúskom
Zmluva s Rakúskom bola podpísaná (10. septembra 1919) v Saint-Germain.
- Rakúsko sa muselo zaviazať, že sa nikdy nespojí s Nemeckom.
- Zaviazalo sa platiť reparácie a jeho armáda bola obmedzená na 30 000 vojakov.
- Muselo uznať existenciu tzv. nástupníckych štátov a novú hranicu s Talianskom, ktorému odstúpilo južné Tirolsko a Istriu.
Zmluva s Bulharskom
Zmluva s Bulharskom bola podpísaná (27. novembra 1919) v Neuilly.
Bulharsko počas vojny značne rozšírilo svoje územie, ktorého sa po vojne muselo vzdať. Bulharsko stratilo prístup k Egejskému moru, zaviazalo sa platiť reparácie, jeho armáda bola obmedzená na 20 000 vojakov a nemohla disponovať ťažkými zbraňami ani vlastniť vojnovú flotilu.
Zmluva s Maďarskom
Zmluva s Maďarskom bola podpísaná 4. júna 1920 v Trianone. Kvôli zložitému vnútropolitickému vývoju v krajine sa podpis mierovej zmluvy s Maďarskom odkladal.
- Maďarsko stratilo 3/4 svojho územia a 60 % obyvateľstva.
- Muselo uznať všetky nástupnícke štáty a odovzdať im požadované územia.
Značná časť maďarského obyvateľstva, približne 3 milióny, sa ocitla v cudzom štáte mimo vlastného národného štátu. Maďarsko svoju územnú stratu, ako aj stratu obyvateľstva nieslo veľmi ťažko a v medzivojnovom období usilovalo o revíziu Trianonskej zmluvy.
Maďarsko sa v zmluve zaviazalo platiť reparácie, mohlo disponovať 35 000 armádou, ktorá nemohla vlastniť ťažké zbrane (letectvo, tanky, delostrelectvo).
Zmluva s Tureckom
Zmluva s Tureckom bola podpísaná (10. augusta 1920) v Sèvres.
- Turecko stratilo 4/5 svojho územia, muselo platiť reparácie, odovzdať vojnové loďstvo a jeho armáda bola obmedzená na 50 000 vojakov.
- Čiernomorské úžiny Bospor a Dardanely boli demilitarizované, dostali sa pod správu Spoločnosti národov.
Turecko odmietlo ratifikovať zmluvu zo Sèvres a vojnou s Gréckom sa snažilo si udržať územia. Ako jediný porazený štát si vynútilo revíziu mierovej zmluvy, keď v roku 1923 bola podpísaná Lausannská zmluva, ktorá Tureckej republike vrátila časť územia z bývalej Osmanskej ríše.
Versaillský systém
Parížska mierová konferencia doplnená rokovaniami vo Washingtone vytvorila nové geopolitické usporiadanie Európy a sveta, ktoré dostalo pomenovanie versaillský systém, označovaný aj ako versaillsko-washingtonský systém.
Spoločnosť národov
Spoločnosť národov vznikla z iniciatívy amerického prezidenta W. Wilsona, ktorý jej založenie avizoval už vo svojom mierovom programe. Zakladajúcu listinu podpísalo 29 štátov v apríli 1919, ale svoju činnosť Spoločnosť národov oficiálne začala 20. januára 1920. Za sídlo spoločnosti si zvolili Ženevu, vo večne neutrálnom štáte Švajčiarsku.
Počet členov postupne vzrástol na 54 štátov, medzi nimi boli aj Nemecko (v rokoch 1926 – 1933) a ZSSR (v rokoch 1934 – 1939). Paradoxne, USA nevstúpili do Spoločnosti národov, nakoľko Senát sa vrátil k tradičnej politike izolacionizmu a nechcel, aby sa USA angažovali v Európe.
Hlavnou úlohou organizácie bolo:
- zabezpečiť mier vo svete,
- predchádzať vojnám pomocou diplomacie,
- dohliadať na rešpektovanie hraníc a dodržiavanie medzinárodných zmlúv.
Spoločnosť národov nedisponovala žiadnou vojenskou silou, čo bolo jej najväčšou slabinou, lebo nemohla účinne zakročiť proti narušiteľom mieru. Zmohla sa iba na protesty a hrozby ekonomických sankcií, jej pôsobenie bolo bezzubé.