Po skončení storočnej vojny sa v Anglicku začali vyostrovať spory v boji o trón. V roku 1455 vypukla vojna, v ktorej proti sebe bojovali dva rody: rod Lancasterovcov a rod Yorkovcov. Do dejín to vošlo ako „Vojna ruží“. Názov tejto vojny vznikol podľa ruží v erboch u oboch rodov. Rodu Lancasterovcov patrí červená ruža, rodu Yorkovcov patrí biela ruža.
V roku 1485 bol mier spečatený sobášom Alžbety, kráľovej dcéry z rodu Yorkovcov, a Henricha VII. Tudora. Na znak zmierenia vznikla tzv. Tudorovská ruža. Henrichom VII. začína v Anglicku dynastia Tudorovcov.
Henrich VII. formálne rešpektoval úlohu anglického parlamentu, avšak postupne upevňoval svoju kráľovskú moc, ktorá následne viedla k absolutizmu. Henrich VII. mal dvoch synov, z ktorých prvý, Arthur zomrel a na anglický trón zasadol jeho druhý syn Henrich.
Henrich VIII. nastúpil na trón ešte len ako 18-ročný chlapec. Bol inteligentný a vzdelaný, vládol absolutisticky. Jeho vláda sa považuje za „zlatý vek Anglicka“, kedy jeho dvor prekvital učením a kultúrou. Zo začiatku Henrich VIII. vystupoval proti učeniu Martina Luthera. Vďaka tomu dostal pomenovanie „defensor fidei“ (obranca viery).
Napriek tomu, že odsúdil Lutherovo učenie, sa dostal do sporu s pápežom kvôli manželke. Henrichovou prvou ženou bola Katarína Aragonská, španielska princezná a vdova po jeho bratovi. S Katarínou mal šesť detí avšak prežila len dcéra Mária. Henrich veľmi túžil po synovi a keď zistil, že jeho milenka a Katarínina dvorná dáma Anna Boleynová čaká dieťa, chcel dať svoje manželstvo prehlásiť za neplatné. Pápež nebol ochotný Henrichovi udeliť súhlas na rozvod.
Keď sa celá situácia vyostrila, Henrich presadil, aby za canterburského arcibiskupa bol vymenovaný Thomas Cranmer. Ten ich v roku 1533 zosobášil. Pápež tento zväzok prehlásil za neplatný a následne Henricha a canterburského arcibiskupa exkomunikoval. V roku 1534 tak anglický kráľ vyhlásil odtrhnutie Anglicka od Ríma. Týmto vzniká anglikánska cirkev, ktorá stojí medzi katolicizmom a protestantizmom.
Henrich si potreboval upevniť svoju moc a postavenie a tak s pomocou parlamentu presadil supremačný akt, podľa ktorého najvyššou hlavou anglickej cirkvi je kráľ a v duchovných veciach má takú istú autoritu, akú mal doposiaľ pápež. Všetci úradníci a cirkevní hodnostári museli odrieknuť poslušnosť pápežovi a vyhlásiť svoju podriadenosť kráľovi Anglicka. Tak sa aj stalo, a tí, ktorí toto odmietli, boli krvavo prenasledovaní. Zároveň sa zrušili všetky styky s Rímom. Rehole v Anglicku vzdorovali, boli všetky zrušené, majetok kláštorov bol rozdaný medzi šľachticov. Henrich dal popraviť i svojho vlastného kancelára Thomasa Mora.
Manželstvo Henricha a Anny Boleynovej trvalo len tri roky. Porodila mu dcéru Alžbetu. Ďalšou manželkou bola Jane Seymourová, bola treťou Henrichovou ženou, a prvou, ktorá mu dala syna Eduarda, a tak ju kráľ pokladal ako za jeho pravú a skutočnú manželku. Po pôrode však Jane zomrela.
Henrich sa opäť oženil, a tentoraz s Annou Klévskou, ktorú až do sobášu nevidel naživo. Kráľ manželstvo po pol roku anuloval a Anna dostala titul „kráľova sestra“. Piatou Henrichovou ženou sa stala Katarína Howardová. Toto manželstvo ostalo opäť nenaplnené, pretože Katarína mu bola hneď po sobáši neverná, a tak ju dal Henrich za cudzoložstvo popraviť. O rok neskôr sa kráľ oženil s Katarínou Parrovou.
Henrich počas svojich posledných rokov neustále priberal už v roku 1547 zomrel ako následok obezity. Bol pochovaný vedľa jeho ženy Jane.
Eduard VI., Henrichov syn z tretieho manželstva, bol korunovaný už ako 9-ročný. Na svoj vek bol síce vyspelý, avšak mal veľmi chabé zdravie. Po jeho smrti v Anglicku vypukol politický boj o trón. S podporou ľudu zvíťazila Mária, ktorá bola katolíčka.
Mária I., Mária Katolícka, alebo inak prezývaná i „krvavá Mary“, na podnet kráľovskej rady vydala sa, a to za španielskeho princa Filipa. Ešte pred ich sobášom nastali v Anglicku veľké vzbury, najmä zo strany protestantov, ktorí cítili Máriinu túžbu po rekatolizácii. Mária však svoje rozhodnutie nezmenila. Prinavrátila Anglicko ku katolíckej cirkvi a zaviedla silné prenasledovanie protestantov a trestanie kacírov upaľovaním. Vďaka jej vražednému prenasledovaniu dostala pomenovanie „krvavá Mary“.
Po jej smrti sa vlády ujala Alžbeta I. Keďže katolícka cirkev neuznávala manželstvo, z ktorého Alžbeta pochádzala (Henrich VIII. a Anna Boleynová), neuznala ani jej nárok na trón. Alžbeta tak musela opäť presadiť anglikánsku cirkev. Veľmi kruto prenasledovala katolíkov a v Európe a jej náboženských vojnách podporovala kalvínov (Francúzsko a Nizozemsko). Do svojich služieb najala sira Francisa Drakea, ktorý potápal španielske lode, a tak oslaboval celú španielsku katolícku krajinu.
Za jej vlády vypukla medzi Anglickom a Španielskom vojna. Španieli chystali veľké vylodenie na Britských ostrovoch, pričom ich flotila dostala pomenovanie „Veľká armáda“, vtedy najsilnejšie loďstvo na svete. Toto vylodenie sa malo uskutočniť v roku 1588, ale lode im zničila búrka.
Kráľovná Alžbeta odmietla akýkoľvek sobáš, pričom formálne vyhlásila, že sa vydala za Anglicko, a preto dostala pomenovanie „panenská kráľovná“. Ako kráľovnej jej hrozili rôzne atentáty a spiknutia najmä zo strany španielskych katolíkov – agentov. Do jedného spiknutia bola dokonca zapojená aj jej vlastná sesternica, škótska kráľovná Mária Stuartová, ktorá chcela dostať anglický trón, na ktorý mala v prípade Alžbetinej smrti plné právo. Toto spiknutie však bolo odhalené a Alžbeta dala svoju sesternicu popraviť.
Prvá kolónia v Amerike dostala pomenovanie Virgínia na počesť Alžbety. V roku 1603 Alžbeta zomiera a jej smrťou vymiera aj dynastia Tudorovcov.