Pod pojmom veľké zámorské objavy rozumieme objavné plavby od roku 1415 až do konca 18. storočia.
Príčiny zámorských objavov:
Nedostatok striebra a zlata, náleziská drahých kovov sa v Európe vyčerpali.
Snaha nájsť nové odbytiská pre tovar a získavať lacné suroviny.
V roku 1453 Turci dobyli Konštantínopol, čím prerušili obchod Talianskych kupcov s Ďalekým východom (t. j. India a Čína). Obchod sa dostal do rúk tureckých obchodníkov, Európania potrebovali nájsť novú cestu do Indie. Benátsky cestovateľ a obchodník Marco Polo v 13. stor. putoval po Ázii a opísal tieto krajiny, ako veľmi bohaté.
Predpokladmi zámorských objavov boli hlavne technické vymoženosti:
Vznikli nové a presnejšie námornícke mapy (vyznačené plytčiny a morské prúdy) a podrobnejšie astronomické tabuľky.
Začal sa používať kompas (vynález z Číny) a astroláb (zdokonalili ho Arabi, používal sa pri navigácii, určovali ním polohu slnka a hviezd).
Nové lode – karavely sa dokázali vďaka latinskej trojuholníkovej plachte plaviť aj proti vetru. Zlepšili sa plavebné schopností lodí, plachtový systém zrýchlil plavbu a zdokonalilo sa kormidlo.
Významné objavné plavby
Portugalské objavy
Začiatky zámorských objavov sa spájajú s Portugalskom, kde kráľ Ján I. z dynastie Avizovcov začal s expanzívnou politikou voči Maurom s cieľom získať korisť a ovládnuť obchod so zlatom. Plavby výrazne podporoval princ Henrich Moreplavec, ktorý zriadil obchodnú spoločnosť.
1415: Portugalci dobyli severoafrické mesto Ceutu, čím sa začali objavné plavby. Následne kolonizovali Azorské a Kapverdské ostrovy a pobrežie Afriky (až po Nigériu).
Do Európy dovážali otrokov, africké korenie, slonovinu a zlato.
1489:Bartolomeu Dias doplával k najjužnejšiemu cípu Afriky, ktorý kráľ pomenoval Mys dobrej nádeje.
1498:Vasco da Gama oboplávaním Afriky doplával do Indie.
Španielske objavy a objavenie Ameriky
Z konkurenčných dôvodov voči Portugalsku súhlasila Kastília (kráľovná Izabela Kastílska) s plavbou Janovčana Krištofa Kolumba, ktorý chcel doplávať do Ázie západným smerom.
1492: Z prístavu Palos vyplávali tri lode (Santa Mária, Nina a Pinta). V noci z 11. na 12. októbra 1492 objavil Bahamský ostrov, ktorý nazval San Salvador.
Kolumbus bol presvedčený, že je v Indii, a preto nazval obyvateľov indiánmi. Uskutočnil ešte 3 výpravy do Nového sveta.
Taliansky moreplavec Amerigo Vespucci po niekoľkých výpravách vyslovil presvedčenie, že ide o nový kontinent. Podľa jeho mena bol nazvaný Amerikou.
Rozdelenie sfér vplyvu
Španielsko a Portugalsko v roku 1494 podpísali v Tordesillas zmluvu o rozdelení koloniálnych sfér. Atlantik predelili hranicou asi 2000 km západne od Kapverdských ostrovov. Územia na východ patrili Portugalsku, na západ Španielsku.
Plavby okolo sveta
Prvá plavba (1519 – 1522): Uskutočnil ju portugalský moreplavec v španielskych službách Fernão de Magalhães. Dokázal, že Zem je guľatá. Z 5 lodí sa vrátila iba jedna, Magalhães počas cesty zomrel na Filipínach.
Druhá plavba (1577 – 1580): Uskutočnil ju Sir Francis Drake, pirát v službách anglickej kráľovnej Alžbety I. (tretia plavba Cavendish 1586 – 1590).
Ďalšia kolonizácia a expedície
Do kolonizácie sa zapojili aj ďalšie štáty: Nizozemsko, Anglicko, Francúzsko, menej Švédsko, Dánsko a Nemecko. Vznikali obchodné spoločnosti, najmä v Nizozemsku (Východoindická spoločnosť pre obchod s Áziou a Západoindická spoločnosť pre obchod s Amerikou).
V objavných plavbách sa pokračovalo až do konca 18. storočia. Významné sú expedície Jamesa Cooka (1768 – 1779), ktorý zmapoval Pacifik, preskúmal pobrežie Nového Zélandu, Austrálie, objavil Antarktídu a Havajské ostrovy, kde zomrel.
Dôsledky zámorských objavov:
Presun obchodných centier zo Stredozemného mora na Atlantické pobrežie. Centrami obchodu sa stali napríklad Lisabon a Amsterdam.
Do Európy sa doniesli nové plodiny a zvieratá, napr. zemiaky, kukurica, tabak, moriak.
Geografická veda sa posunula dopredu – spoznal sa tvar Zeme a vznikli nové mapy.
Prílev veľkého množstva zlata do Európy v 16. storočí vyvolal tzv. cenovú revolúciu. Hodnota peňazí poklesla a ceny tovaru prudko vzrástli. Z cenovej revolúcie mali najväčšie zisky obchodníci.
Šírenie kresťanstva – misionári.
Začal obchod s africkými otrokmi.
Osídľovanie nových území - vznik kolónií.
Conquistádori
Španieli a Portugalci sa pri objavovaní amerického kontinentu stretli s dvoma vyspelými civilizáciami. Conquistádori boli španielski dobyvatelia Nového sveta. Najznámejší boli Hernán Cortés, ktorý zničil ríšu Aztékov (územie dnešného Mexika, v rokoch 1519 - 1521). Francisco Pizarro a Diego Almagro zničili ríšu Inkov (Južná Amerika dnešné Peru, Bolívia, Ekvador, v rokoch 1531 – 1535).