V polovici 14. storočia bolo Taliansko najbohatšou oblasťou v európskom regióne, a to vďaka sprostredkovaniu obchodu medzi Východom a Európou. V talianskych mestách sa rozvíjali remeslá a vzniklo tu bankovníctvo. Obchod s moslimským svetom priniesol do talianskych miest nové poznatky (napr. informácie o antických filozofoch) a ovplyvňoval kultúru v tomto európskom regióne.
Talianske meštianstvo si popri hospodárskej moci vybojovalo aj politickú moc. Viaceré mestské štáty mali republikánske zriadenie, v ktorých mali moc bohaté meštianske rody – patricijovia. Úspechy, ktoré mešťania dosiahli, záviseli od ich schopnosti a šikovnosti. Začali opúšťať predstavu, že človek má vo svete Bohom určené pevné postavenie dané jeho sociálnym pôvodom, ktoré už nemôže zmeniť. Začali klásť dôraz na schopnosti človeka.
Zrodil sa tu nový myšlienkový prúd – humanizmus (z lat. humanus – ľudský), ktorý podnietil nový umelecký sloh – renesanciu (z lat. znovuzrodenie). Humanizmus a renesancia vznikli v 14. storočí v severnom Taliansku, odtiaľto sa začali šíriť na celý Apeninský polostrov a do Európy – tzv. zaalpský humanizmus. Kolískou humanizmu a renesancie bola Florencia.
Humanizmus je myšlienkový prúd, v ktorom hlavným záujmom už nie je Boh, ale človek, príroda a pozemský život. Centrom pozornosti už nie je Boh a život po smrti, ale človek a jeho pozemský život (heslo humanistov: Carpe diem - Uži dňa).
Renesancia bol nový umelecký štýl, ktorý sa usiloval obnoviť spoločnosť podľa antických vzorov. Kolískou renesancie bola Florencia, ďalšími strediskami umeleckej činnosti boli mestá Benátky, Rím a Miláno.
Mecenášmi umelcov sa stali bohaté meštianske rody.
Umelci pri tvorbe svojich diel využívali nové vedecké poznatky z anatómie, matematiky a geometrie.
Stavali sa viac svetské stavby - zámky, kaštiele, pevnosti, meštianske domy, radnice. Najslávnejším architektom a priekopníkom renesančného staviteľstva bol Filippo Brunelleschi. Prvou renesančnou stavbou bol florentský útulok pre neviniatka (špitál pre nájdených novorodencov). Stavby boli súmerné a mali prevažne štvorcový pôdorys. V strede bolo nádvorie, ktoré malo arkádové ochodze (arkády - stĺpy pospájané oblúkmi).
Ďalšími znakmi v architektúre boli:
Renesancia priniesla mnohé technické vylepšenia a prevratné poznatky. Zdokonalila sa stavba lodí, vyrábali sa palné zbrane, začali sa vyrábať zrkadlá zo skla (predtým sa vyrábali z kovu). Bol veľký rozvoj baníctva a hutníctva. V r. 1443 Johannes Gutenberg vynašiel kníhtlač, ktorá výrazne prispela k šíreniu vzdelanosti.
Prekonal sa geocentrický systém. Ako prvý na heliocentrickú sústavu upozornil (v roku 1543) poľský učenec Mikuláš Koperník, ktorý tvrdil, že Zem a planéty obiehajú Slnko.
Dánsky astronóm Tycho Brahe vytvoril novú teóriu – Zem je centrom vesmíru a iba planéty obiehajú Slnko, ktoré obieha Zem.
Talian Galileo Galilei sám zostrojil ďalekohľad, s ktorým pozoroval vesmír, a potvrdil Koperníkovu teóriu. Tvrdil, že Zem je guľatá. Svoje učenie musel odvolať, aby sa zachránil pred upálením, ktorému neunikol dominikán Giordano Bruno.