Francúzsko v 16. storočí patrilo k najľudnatejším štátom Európy. Jeho králi (František I. a Henrich II.) viedli mocenský zápas s Habsburgovcami, ktorí ovládali Nemecko, Španielsko, severné Taliansko aj Nizozemsko. V boji proti Habsburgovcom sa Francúzsko neváhalo spojiť s Osmanskou ríšou.
Vo Francúzsku sa v 16. storočí ujali myšlienky reformátora Jána Kalvína (pôvodom bol Francúz Jean Calvin). Jeho stúpenci sa nazývali hugenoti.
Francúzsko bolo v 16. storočí nábožensky rozdelené:
Najsilnejším šľachtickým hugenotským rodom boli Bourbonovci na čele s Henrichom Navarrským. Kráľovská dynastia Valois bola katolícka a katolícky bol aj bohatý a vplyvný rod Guisovcov. V rokoch 1562 – 1598 prebehlo vo Francúzsku osem hugenotských vojen.
Katarína Medicejská – regentka maloletého kráľa Karola IX. – sa snažila obe strany zmieriť prostredníctvom politického sobáša svojej dcéry Margaréty s vodcom hugenotov Henrichom Navarrským.
V obavách z posilňovania moci hugenotov a z nových nepokojov napokon pristúpila na plán Henricha de Guise, aby sa využila situácia, kedy je v Paríži pri príležitosti sobáša zhromaždená hugenotská šľachta a nechala vyvraždiť hugenotských predákov.
V noci na 24. augusta 1572 (sviatok svätého Bartolomeja) boli domy hugenotov, ktorí mali byť zavraždení aj s rodinami a služobníctvom, označené na dverách bielymi krížmi. Po dohode s parížskou mestskou radou mal Guise pripravený zoznam troch tisíc hugenotov, z ktorých len niekoľkým sa podarilo utiecť.
Tzv. Bartolomejská noc priniesla vyvraždenie 3000 hugenotov v Paríži, pričom sa vraždilo v celom Francúzsku (odhaduje sa spolu približne 10 000 obetí vraždenia). Po tomto incidente sa znovu obnovili hugenotské vojny.
V roku 1589 bol zavraždený bezdetný kráľ Henrich III. a vo Francúzsku vymrel rod Valois. Uprázdnený trón si nárokoval po praslici Henrich Navarrský, ktorý bol pre katolíkov kvôli vierovyznaniu neprijateľný.
Henrich Navarrský, aby získal francúzsku korunu, konvertoval na katolícku vieru. Známy je jeho výrok „Paríž stojí za jednu svätú omšu“.
Vo Francúzsku vládol ako Henrich IV. a ním nastúpila dynastia Bourbonovcov.
Otázku postavenia hugenotskej menšiny Henrich IV. vyriešil vydaním nantského tolerančného ediktu v r. 1598, ktorý zrovnopravňoval hugenotov.
Edikt im priznával nasledujúce práva:
To všetko platilo s výnimkou Paríža.