Už v antike sa prejavila túžba poznať vlastnú minulosť.
Pojem história sa prvý krát objavil v gréčtine, znamená: skúmanie vedomostí a rozprávanie o minulých udalostiach.
História = dejepis – dejiny.
Dejiny chápeme v dvoch významoch:
objektívny – reálny proces vývoja ľudskej spoločnosti,
veda – zaoberajúca sa skúmaním, poznávaním a výkladom tejto minulosti.
Historické pramene
Hist. faktory získavame z his. prameňov:
písomné (spisy, úradné listiny, knihy),
(ústne, ľudová slovesnosť),
obrazové (obrazy, fotky, film),
hmotné (nejaký predmet, telesné pozostatky)
↳ skúma archeológia.
Práca historikov je mnohokrát sťažovaná nedostatkom his. prameňov alebo falošnými dokumentami (falzifikáty), ktorých autori sa snažili vniesť do dejín svoju vlastnú interpretáciu, či zvýrazniť dôležitosť niektorých udalostí, príp. vlastnej osoby.
vecné – rozoznáva jednotlivé oblasti života človeka/spoločnosti (dejiny politiky),
chronologické – časové – vytvára periodizáciu dejín sveta/kontinentov/krajín; každá periodizácia je relatívna, pretože potrebuje brať ohľad na vývinové špecifiká jednotlivých krajín.
Klasická periodizácia dejín
Klasická periodizácia dejín sa delí na:
PRAVEK – od vzniku človeka, po vznik písma a štátov
↳ cca po rok 3000 p.k.r
STAROVEK – od vzniku orientálnych štátov po rozpad západorímskej ríše