Kelti na Slovensku

Doba železná a príchod Keltov

Doba železná sa rozdeľuje na:
- STARŠIA – halštadtská – 800–400 pred Kr.
- MLADŠIA – laténska – 400–0 pred Kr.
Pravlasť Keltov sa nachádzala medzi Alpami, V Francúzskom, Šv. Nemeckom a J. Čechami.
Do Karpatskej kotliny Kelti prenikli okolo r. 400 pred Kr.
Keltské osady sa nachádzali najmä v ohybe Dunaja (pri Maďarskom Vácove), v povodí dolných tokov Ipľa, Hrona, Žitavy a Nitry.
Pôvodné obyvateľstvo sa dostalo do keltskej závislosti.
Kelti si budovali oppidá.
Boli to správne a výrobno-obchodné strediská.
Najvýznamnejšie oppidum bolo na území BA.
- Tu si Kelti razili mince s nápismi Biatec, Nonnos (asi mená náčelníkov) → biateky.
Opevnené keltské centrá sa nachádzali aj v Plaveckom Podhradí, Devíne.

Predpokladá sa, že Kelti na území Z SR patrili ku kmeňu Bójov.
Z územia Čiech ich vytlačili germáni.
Ďalšia skupina kmeňov boli Dákovia.
Na územie SR prišli z Potisia, pod vedením kráľa Burebistu.
Centrom územia Dákov sa stala Nitra.
Dákovia porazili domáce kmene Bójov a Tauriskov.
Vtedy bolo pravdepodobne zničené aj BA oppidum.
V horách stred. SR zostali zvyšky keltských Kotínov, ktorí tu dolovali rudu a spracovávali kov.

Spolu s pôvodným domácim obyvateľstvom vytvorili Púchovskú kultúru, ktorá pretrvala až do zmeny letopočtu.
Púch. kult. bola rozšírená na strednom a S SR vrátane Spiša, SV Moravy a J Poľsko.
V pochovávaní prevládalo spaľovanie mŕtvych.

Kelti prispeli k rozvoju metalurgie železa, výrobe Fe zbraní a nástrojov (nožnice, britva, zbrane).
Výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu.
Zdokonalili hráčsky stav.
Rotačný žarnov (kamene na mletie).